Čachtický hrad a Bzince pod Javorinou prilákali 22. mája žiakov IX.B, VI.A a hŕstky ôsmakov spolu s p. učiteľkami Mgr. Oľgou Šimekovou , Mgr. Janou Brestovanskou a Mgr. Jarmilou Zvolenskou. Nálada bola výborná, počasie bolo krásne, nič nám nebránilo stráviť krásny a zaujímavý deň.
Prvým miestom, ktoré sme navštívili, boli Bzince pod Javorinou.
Kto by si nepamätal krásne, rozkošné knižky pre deti spisovateľky Ľudmili Podjavorinskej: Čin-Čin, Medový hrniec, Zajko Bojko, Už ho vezú, Veršíky pre maličkých, Čarovné skielka, Zvonky, Klásky, Škovránok, Išli svrčky poza bučky, Do školy, Chorý medvedík, Žabiatko, Poslušné písmenká, Kto je záchranca a mnohé ďalšie...
Navštívili sme pamätnú izbu Ľ. Podjavorinskej, ktorá je zriadená v jej rodnom dome. dokonca sme sa pohybovali vo všetkých miestnostiach..., v miestnosti, kde bola v čase jej detstva zriadená vyučovacia trieda, miestnosť-pracovňa, kde tvorila, stolík na ktorom písala, izbu v ktorjej spávala. Bola výnimočnou osobnosťou kraja pod Javorinou, tu sa narodila, naučila milovať reč, krajinu, ľudí. Milovala deti, ktoré svojimi veršíkmi vyprevádza do školy i dnešné deti . V roku 1947 bola menovaná národnou umelkyňou.
Veľa zaujímavostí z jej života nám porozprával človek, ktorý si ju uchováva dodnes v srdci, pretože ju osobne spoznal ako malý žiačik a navštevoval ju i v Novom Meste nad Váhom,kam sa presťahovala v roku 1910 a žila tam až do svojej smrti. Ľ. Podjavorinská (1872 - 1951) položila základy literatúry pre deti a mládež.
Z Bziniec sme sa previezli autobusom pod Čachtický hrad. Po krátkom výstupe sa nám naskytol pohľad na ruiny hradu z 13. storočia s neslávnou históriou vďaka krvilačnej grófke Alžbete Báthoryovej. Dýchla na nás história, tajomno, krásna príroda, nádherný výhľad na okolitý kraj.
Čachtický hrad - veľká časť stavby - prešiel projektom statického zabezpečenia. Od roku 2014 bol hrad znovuotvorený pre návštevníkov.
Privítala nás mladá sprievodkyňa zahalená v dobovom plášti. Porozprávala nám o začiatku výstavby hradu v 1. pol. 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. kvôli tatárskym vpádom. V priebehu stáročí sa vystriedalo množstvo vlastníkov hradu z mnohých panovníckych rodov Uhorska. Prvým vlastníkom Čachtického hradu sa stal Matúš Čák Trenčiansky.
V roku 1604 zdedila ako 44-ročná hrad po svojom treťom manželovi Alžbeta Bathoryová . Nebývala na hrade, ale v Nádaždyovskom kaštieli v Čachticiach. Vďaka svojej samoľúbej, pyšnej, tyranskej a agresívnej povahe mučila mladé dievčatá a zabýjala ich, údajne obetí bolo cca od 600 do 2000. Pri jednom z takýchto činov ju prichytil palatín Juraj Thurzo, ktorý prišiel neohlásený na návštevu. Dal ju uväzniť na Čachtickom hrade v obytnej veži. Nemohla sa z hradu pohnúť, ale rodina ju mohla navštevovať, kazatelia a žena, ktorá jej nosila jedlo. Zomrela na hrade ako 54-ročná, ale miesto, kde je pochovaná nie je známe.
Pochodili sme po všetkých prístupných priestoroch hradu, boli sme i tam, kde bola väznená, kde sa pripravovalo jedlo, Dozvedeli sme sa ako mali vyriešený spôsob sociálneho zariadenia na hrade - vyprázdňovania a odpratávania splaškov.
Po občerstvení, zakúpení suvenírov sme sa vrátili späť k autobusu, prirodzene, "strastiplnou" cestou. Strávili sme krásny, zaujímavý deň plný histórie, mnohých zaujímavostí, dobrej nálady s výbuchmi smiechu...
Ďakujeme Rodičovskému združeniu za poskytnutý finančný príspevok.
Jarmila Zvolenská