Žiaci VIII.A, B a C navštívili Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre.
Pod vedením pani učiteliek Mgr. Z. Holkovičovej a Mgr. J. Zvolenskej sa vybrali na
literárnu exkurziu, ktorú mali naplánovanú na október. Hoci obloha bola zamračená,
od skorého rána pršalo, ôsmakom to na dobrej nálade neubralo. Veď podstatné bolo
vymeniť školské lavice za čosi príjemnejšie. A tak naši ôsmaci, vyzbrojení vedomosťami
z hodín literatúry, dobrým jedlom a niekoľkými "euráčikmi" od rodičov, vybrali sa
do Modry.
Nebolo možné obísť Slovenskú ľudovú majoliku. Všetkých zaujal elektrický
hrnčiarsky kruh, za ktorým sedel sústredený muž opásaný čiernou koženou pracovnou
zásterou. Pod jeho zručnými rukami sa menil kus krútiacej sa tuhej hrnčiarskej hliny
na krásnu misku, ktorá sa pod jeho rukami krútila, premieňala, zužovala, rozširovala,
rástla do výšky či klesala k podložke. Všetky oči veľmi pozorne sledovali jeho zručné
pohyby a oddivovali neuveriteľnú metamorfózu beztvarého kusa hrnčiarskej hliny.
Jednoducho doň vdýchol život.
Dotváranie krásy pokračovalo v oddelení, kde ženy-maliarky zdobili vytvarované
nádoby, poliate glazúrou alebo bez nej, nádhernými ľudovými motívmi, prekrásnymi
ornamentmi. Spod ich rúk vychádzali zdobené maľované džbánky, taniere, misky, vázy,
čutory a iné predmety. Nazreli i do obrovskej miestnosti, kde stáli pripravené elektrické
niekoľkoposchodové pece. Tu sa tieto skvosty vypaľovali a pripravovali na expedíciu.
Medzitým dážď ustal. Prešli sme cez cestu a zadným vchodom sme vošli na modranský
cintorín. Naším cieľom bol hrob Ľudovíta Štúra, velikána našich národných dejín.
Našli sme ho pri hlavnom vchode do cintorína, ktorého zvláštnosťou je to, že na ňom
spia svoj večný spánok po ľavej strane evanjelici a po pravej katolíci. Naozaj čosi
nevídané.
Postáli sme mlčky, s úctou a pietou pri jeho hrobe, mnohí mu zapálili kahančeky a
tíško sme sa vracali cestou späť k zadnej bráne, kde nás čakal autobus.
Zaviezol nás na námestie. Neďaleko stálo súsošie Ľudovíta Štúra, Hurbana, Hodžu
a ďalších národných dejateľov 19. storočia.
V Múzeu Ľudovíta Štúra nás sprevádzala pani, ktorá nám porozprávala o
živote významného dejateľa našich národných dejín. Naši ôsmaci sa nedali zahanbiť
a na mnohé otázky, kladené sprievodkyňou, dokázali správne zodpovedať, pretože
veľa z jeho života už vedeli z hodín literatúry.
Najemotívnejšie okamihy sme všetci prežívali, keď sme vstúpili do Pamätnej izby
Ľ. Štúra. Do izby, kde Ľudovít Štúr svoj boj o život prehral po nešťastnej nehode,
kedy mu na poľovačke pri preskakovaní jarka spadla puška, odistila sa a vyšla strela,
ktorá mu zasiahla nohu. Videli sme jeho posteľ, na ktorej skonal, zariadenie izby,
po stenách rozvešané obrázky tých, ktorí pri ňom stáli do posledných okamihov života,
dokonca pramienok jeho vlasov, síce už nie gaštanových, aké mal za života, ale
vyblednutých, zarámovaných pod sklom...
Prežívali sme silné emócie v izbe, kde predčasne skončil svoju životnú púť bojovník
za národné a sociálne práva, za spisovný jazyk Slovákov - Ľudovít Štúr.
Nedá mi nespomenúť ešte čosi. To, akých máme úžasných niektorých našich
ôsmakov Martina z VIII.A a Kevina z VIII.B.
Martin zobral do náručia svojho telesne postihnutého spolužiaka Mateja
a niesol ho celou cestou od zadnej brány až k hrobu Ľ. Štúra a
späť až k autobusu!!!
Matej sa svojho invalidného vozíka nedočkal do odchodu na exkurziu, hoci
mu ho rodičia objednali až z Čiech a dosť dlho naň čakali. Musel ísť iba
o barliach, čo bolo preňho dosť namáhavé a najmä pomalé.
Kevin vyniesol viackrát svojho podobne postihnutého spolužiaka Andreja
z autobusu a posadil ho do pripraveného invalidného vozíka!!!
Bola to ich spontánna iniciatíva, nikto im nič nekázal.
Urobili to sami a nezištne! Bola som veľmi milo prekvapená.
Chlapci, patrí vám veľká vďaka!!!
foto: http://zs-kubinu.edupage.org/photos/?photo=album&gallery=19
autorka článku: Jarmila Zvolenská
